Vždy ma mrzelo, že som sa divákom neukázal ako Romeo

Autor: Nina Ilievová | 18.5.2014 o 13:32 | (upravené 20.5.2014 o 21:09) Karma článku: 1,50 | Prečítané:  358x

Iba dvadsaťdvaročný demi-sólista Slovenského národného divadla Dominik Slavkovský vyštudoval Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej v Bratislave, odbor klasický tanec. Počas piatich rokov pôsobenia na domovskej scéne stvárnil viacero úloh z baletného repertoáru.

Nina Ilievová: Tancoval si odmalička, od malého Dominička?

Dominik Slavkovský: Keď som mal šesť rokov, do krúžku ľudových tancov potrebovali chlapcov. Keďže išla aj Zuzka z vedľajšej lavice, ktorá sa mi už dlho páčila, musel som ísť aj ja! Tak nejako sa to začalo.

 

NI: Takže si začal tancovať kvôli peknému dievčatku. Aj z toho potom niečo bolo?

DS: Z ľudových tancov vzišla moja tanečná kariéra, ale z detskej lásky nič.

 

NI: To je mi ľúto. Z krúžku ľudových tancov si dokrepčil až na Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej? Alebo to malo nejaký zložitejší priebeh? Keďže si z Levíc, dostať sa do Bratislavy na školu muselo byť trošku náročnejšie ako pre Bratislavčana.

DS: Bola to trošku zložitejšia cesta. O škole sa dopočula mamina v rádiu, kde spomínali chudé, neposedné a hyperaktívne deti, ktoré si na tanečnej škole môžu vybiť kopu energie. Išiel som na "talentovky" a skončil som s dobrými hodnoteniami, tak som si povedal, že to skúsim. Vlastne som na talentovky išiel, lebo v Bratislave je McDonald's.

 

NI: Tak to koniec-koncov nebolo až také zložité, keď ti stačil iba McDonald's.

DS: Bol som dieťa, dostali by ma aj do čierneho auta na čokoládku. (smiech)

 

NI: Takže si bol chudý, neposedný a hyperaktívny. Si taký doteraz?

DS: S každodennou prácou prichádza aj únava, takže hyperaktívny už asi nie, ale chudý rozhodne.

 

NI: Nebolo ti trošku ľúto, že si nezažil typický stredoškolský život?

DS: Veľakrát som nad tým rozmýšľal, ale internát bez rodičov od deviatich, veď to bol sen!

 

 

NI: Niekedy ti predsa muselo byť smutno.

DS: Pamätám si na jeden prípad, keď tak bolo, ale ja som bol veľmi adaptovateľné dieťa v sociálnych skupinách. Vedel som, že na konci týždňa sa s rodičmi stretnem a to ma vždy upokojilo.

 

NI: Pomohol ti zbaviť sa smútku aj niektorý z tvojich pedagógov?

DS: Vlastne teraz si spomínam, v prvom ročníku som zvykol plakať, keď sa mi niečo nepodarilo, práve z dôvodu, že obetujem veľa kvôli tomu aby som bol tu a keď to nešlo, asi to bolo pre mňa depresívne. Keď sa to stalo na hodine, naša pani učiteľka vždy vedela pozdvihnúť náladu.

 

NI: Kto ťa na konzervatóriu učil klasický tanec?

DS: Pani Hazuchová, neskôr pani Skybová a asi od piateho ročníka až do maturity Miklós Vojtek.

 

NI: Keby si mal naozaj stručne popísať niečo, čo sa ti viaže s TKEJ, čo by to bolo?

DS: Studená koncertná sála ráno o 7:50, jedlo z jedálne a tradičný bordel okolo koša. (smiech) Samozrejme, mám aj hlbšie spomienky, ale tieto povrchné akosi prevažujú.

 

NI: Na tieto si spomínam aj ja. Po absolvovaní TKEJ si skúšal šťastie na konkurzoch. Navštívil si všetky, čo sa navštíviť dali alebo si si vyhradil iba dva-tri a na tie si sa spoľahol?

DS: S malou dušičkou som vyskúšal všetky najbližšie (SOP Praha, ND Brno, Olomouc a samozrejme SND Bratislava). Mal som to šťastie, že sa mi s kladným stanoviskom ozvali zovšadiaľ, takže som sa mohol rozhodnúť a nakoniec som si zvolil moju momentálnu domovskú scénu, Balet SND, ale vďaka variabilite nášho povolania ju čoskoro opúšťam.

 

R: Po koľkých rokoch ju opúšťaš? Nebude ti smutno za kolegami a ostatnými vecami so SND sa spájajúcimi?

DS: Nastúpil som ako sedemnásťročný za "vlády" Mária Radačovského, v devätnástich som sa stal demi-sólistom pod vedením Andreja Suchanova a teraz, keď mám dvadsaťdva, som dostal ponuku pracovať s Ballet Zürich. Takže presne päť rokov. Sú určite veci, ktoré mi chýbať budú a veci, ktoré určite nie. Ale tu som vždy doma, možno budem čoskoro znova späť.

 

NI: Počas svojej cesty za tancom si mal možnosť spolupracovať s rôznymi choreografmi či tanečnými pedagógmi a stretol si mnohých aktívnych tanečníkov. Máš medzi nimi nejaký vzor alebo naopak niekoho, na koho by si najradšej zabudol a určite by si sa v budúcnosti vyvaroval podobnému správaniu či zvykom?

DS: Samozrejme sa nájde jedno aj druhé, nepamätám si mená ľudí, ale energiu, ktorú so sebou na sálu priniesli. Tí, s ktorými by som sa už najradšej nestretol, mali veľmi zlú energiu a aj moja práca tak vyzerala. Tí, čo vedeli podporiť, povzbudiť či pochváliť, dosiahli vždy lepšie výsledky. Podstata je naozaj v motivácií. Spomeniem ale, že tých negatívnych nebolo tak veľa.

 

NI: Opýtam sa, na čo sa pýta každý, kto robí rozhovor s interpretom. Máš nejakú vysnívanú rolu? Odmalička alebo, povedzme, od určitého veku?

DS: Ja som nikdy nebol na tieto veci, ja sa musím vidieť v tom, v čom som obsadený. Treba to vnímať aj z pohľadu, že je to práca a treba ju urobiť najlepšie, ako sa dá. Ale vždy ma mrzelo, že som sa divákom neukázal ako Romeo i keď som mal celý balet naštudovaný a naskúšaný.

 

NI: Ešte mi povedz, čo najradšej tancuješ, v čom sa cítiš ako doma.

DS: Za tie roky po rozšírení si obzorov ma veľmi začal baviť moderný pohyb, ale určite som nezanevrel na klasiku.

 

NI: Neuvažoval si niekedy nad tým, že by si zmenil profesiu? Alebo začal študovať či niekde učiť detičky?

DS: Samozrejme! Koniec kariéry nie je otázka typu či", ale „kedy"... Takisto ma vzdelávanie baví, takže by som rád išiel na školu. Na akú však ešte neviem, od práce s detičkami cez dizajn až po masmédiá ma baví naozaj všetko. Takže rozhodovanie určite príde.

 

NI: Ďakujem veľmi pekne za rozhovor a prajem veľa šťastia a odtancovaných úloh!

DS: Aj ja ďakujem.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Najnebezpečnejší text na facebooku napísal jeho zakladateľ

Mark Zuckerberg chce použiť silu firmy na to, aby zmenil podobu našej spoločnosti. Bol by veľmi nebezpečným spasiteľom.

BLOG TRANSPARENCY

Ombudsmanka: Lajčák opakovane porušoval ústavu

V zdôvodnení vysvetľuje, čo ministerstvo nespravilo.

EKONOMIKA

Dodávateľ nemocníc dostal pokutu za biele kone z Cypru

Prvý postih za neprehľadnú vlastnícku štruktúru je právoplatný.


Už ste čítali?