Vždy ma mrzelo, že som sa divákom neukázal ako Romeo

Autor: Nina Ilievová | 18.5.2014 o 13:32 | (upravené 20.5.2014 o 21:09) Karma článku: 1,50 | Prečítané:  336x

Iba dvadsaťdvaročný demi-sólista Slovenského národného divadla Dominik Slavkovský vyštudoval Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej v Bratislave, odbor klasický tanec. Počas piatich rokov pôsobenia na domovskej scéne stvárnil viacero úloh z baletného repertoáru.

Nina Ilievová: Tancoval si odmalička, od malého Dominička?

Dominik Slavkovský: Keď som mal šesť rokov, do krúžku ľudových tancov potrebovali chlapcov. Keďže išla aj Zuzka z vedľajšej lavice, ktorá sa mi už dlho páčila, musel som ísť aj ja! Tak nejako sa to začalo.

 

NI: Takže si začal tancovať kvôli peknému dievčatku. Aj z toho potom niečo bolo?

DS: Z ľudových tancov vzišla moja tanečná kariéra, ale z detskej lásky nič.

 

NI: To je mi ľúto. Z krúžku ľudových tancov si dokrepčil až na Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej? Alebo to malo nejaký zložitejší priebeh? Keďže si z Levíc, dostať sa do Bratislavy na školu muselo byť trošku náročnejšie ako pre Bratislavčana.

DS: Bola to trošku zložitejšia cesta. O škole sa dopočula mamina v rádiu, kde spomínali chudé, neposedné a hyperaktívne deti, ktoré si na tanečnej škole môžu vybiť kopu energie. Išiel som na "talentovky" a skončil som s dobrými hodnoteniami, tak som si povedal, že to skúsim. Vlastne som na talentovky išiel, lebo v Bratislave je McDonald's.

 

NI: Tak to koniec-koncov nebolo až také zložité, keď ti stačil iba McDonald's.

DS: Bol som dieťa, dostali by ma aj do čierneho auta na čokoládku. (smiech)

 

NI: Takže si bol chudý, neposedný a hyperaktívny. Si taký doteraz?

DS: S každodennou prácou prichádza aj únava, takže hyperaktívny už asi nie, ale chudý rozhodne.

 

NI: Nebolo ti trošku ľúto, že si nezažil typický stredoškolský život?

DS: Veľakrát som nad tým rozmýšľal, ale internát bez rodičov od deviatich, veď to bol sen!

 

 

NI: Niekedy ti predsa muselo byť smutno.

DS: Pamätám si na jeden prípad, keď tak bolo, ale ja som bol veľmi adaptovateľné dieťa v sociálnych skupinách. Vedel som, že na konci týždňa sa s rodičmi stretnem a to ma vždy upokojilo.

 

NI: Pomohol ti zbaviť sa smútku aj niektorý z tvojich pedagógov?

DS: Vlastne teraz si spomínam, v prvom ročníku som zvykol plakať, keď sa mi niečo nepodarilo, práve z dôvodu, že obetujem veľa kvôli tomu aby som bol tu a keď to nešlo, asi to bolo pre mňa depresívne. Keď sa to stalo na hodine, naša pani učiteľka vždy vedela pozdvihnúť náladu.

 

NI: Kto ťa na konzervatóriu učil klasický tanec?

DS: Pani Hazuchová, neskôr pani Skybová a asi od piateho ročníka až do maturity Miklós Vojtek.

 

NI: Keby si mal naozaj stručne popísať niečo, čo sa ti viaže s TKEJ, čo by to bolo?

DS: Studená koncertná sála ráno o 7:50, jedlo z jedálne a tradičný bordel okolo koša. (smiech) Samozrejme, mám aj hlbšie spomienky, ale tieto povrchné akosi prevažujú.

 

NI: Na tieto si spomínam aj ja. Po absolvovaní TKEJ si skúšal šťastie na konkurzoch. Navštívil si všetky, čo sa navštíviť dali alebo si si vyhradil iba dva-tri a na tie si sa spoľahol?

DS: S malou dušičkou som vyskúšal všetky najbližšie (SOP Praha, ND Brno, Olomouc a samozrejme SND Bratislava). Mal som to šťastie, že sa mi s kladným stanoviskom ozvali zovšadiaľ, takže som sa mohol rozhodnúť a nakoniec som si zvolil moju momentálnu domovskú scénu, Balet SND, ale vďaka variabilite nášho povolania ju čoskoro opúšťam.

 

R: Po koľkých rokoch ju opúšťaš? Nebude ti smutno za kolegami a ostatnými vecami so SND sa spájajúcimi?

DS: Nastúpil som ako sedemnásťročný za "vlády" Mária Radačovského, v devätnástich som sa stal demi-sólistom pod vedením Andreja Suchanova a teraz, keď mám dvadsaťdva, som dostal ponuku pracovať s Ballet Zürich. Takže presne päť rokov. Sú určite veci, ktoré mi chýbať budú a veci, ktoré určite nie. Ale tu som vždy doma, možno budem čoskoro znova späť.

 

NI: Počas svojej cesty za tancom si mal možnosť spolupracovať s rôznymi choreografmi či tanečnými pedagógmi a stretol si mnohých aktívnych tanečníkov. Máš medzi nimi nejaký vzor alebo naopak niekoho, na koho by si najradšej zabudol a určite by si sa v budúcnosti vyvaroval podobnému správaniu či zvykom?

DS: Samozrejme sa nájde jedno aj druhé, nepamätám si mená ľudí, ale energiu, ktorú so sebou na sálu priniesli. Tí, s ktorými by som sa už najradšej nestretol, mali veľmi zlú energiu a aj moja práca tak vyzerala. Tí, čo vedeli podporiť, povzbudiť či pochváliť, dosiahli vždy lepšie výsledky. Podstata je naozaj v motivácií. Spomeniem ale, že tých negatívnych nebolo tak veľa.

 

NI: Opýtam sa, na čo sa pýta každý, kto robí rozhovor s interpretom. Máš nejakú vysnívanú rolu? Odmalička alebo, povedzme, od určitého veku?

DS: Ja som nikdy nebol na tieto veci, ja sa musím vidieť v tom, v čom som obsadený. Treba to vnímať aj z pohľadu, že je to práca a treba ju urobiť najlepšie, ako sa dá. Ale vždy ma mrzelo, že som sa divákom neukázal ako Romeo i keď som mal celý balet naštudovaný a naskúšaný.

 

NI: Ešte mi povedz, čo najradšej tancuješ, v čom sa cítiš ako doma.

DS: Za tie roky po rozšírení si obzorov ma veľmi začal baviť moderný pohyb, ale určite som nezanevrel na klasiku.

 

NI: Neuvažoval si niekedy nad tým, že by si zmenil profesiu? Alebo začal študovať či niekde učiť detičky?

DS: Samozrejme! Koniec kariéry nie je otázka typu či", ale „kedy"... Takisto ma vzdelávanie baví, takže by som rád išiel na školu. Na akú však ešte neviem, od práce s detičkami cez dizajn až po masmédiá ma baví naozaj všetko. Takže rozhodovanie určite príde.

 

NI: Ďakujem veľmi pekne za rozhovor a prajem veľa šťastia a odtancovaných úloh!

DS: Aj ja ďakujem.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?