Ako sa máš? I'm fine, thank you!

Autor: Nina Ilievová | 3.4.2013 o 15:18 | (upravené 3.4.2013 o 20:28) Karma článku: 8,18 | Prečítané:  891x

„V Prahe som dlho nebola," povedala som si. Muzikál Jesus Christ Superstar som chcela vidieť už dávno a Slovanskú epopeju Alfonsa Muchu sa oplatí vidieť tiež.

 

Po asi troch hodinách sme sa Škodovkou predrkotali na miesto určenia. Síce české Škoda auto, poviete si, no v Praze ich veľa veru nenájdete. My, Slováci ako lusk, sme boli na diaľnici jedni z mála. Do začiatku predstavenia nám zostali dve hodinky, nuž, išli sme sa ubytovať. Prídeme si do hotela, a tam:

„Hello, how can I help you?" spýtala sa recepčná za pultom. Povedali sme jej, že pokojne môže pokračovať v dialógu v materinskom jazyku, že jej rozumieme. Zdala sa mi celkom potešená - konečne môže v robote použiť češtinu. Všimla som si oznam na recepcii: Dear guests ... a tak ďalej. Skrátka, že sa posúva čas.

„A po našom, respektíve, po ich, to tu napísané nemajú?“ uvedomila som si skleslo. Asi čakajú, že „spoluobčania“ zmenu času registrujú.

Muzikál ma nejako moc neprekvapil, čakala som také vydarené dielo. No aj tam: Jesus Christ Superstar. Nevadí, Ježiš Kristus Superhviezda by sa do melódie tak či onak nehodil. Okrem toho, diváci (snáď) rozumejú anglickému pomenovaniu pre Ježiška. Samozrejme, standing ovations (hen ho! Je na „standing ovation“ vôbec nejaký preklad? Nech rozmýšľam, ako chcem, nenapadá mi.) muselo byť. Odo mňa najmä muzikantom (nevravím, že herci boli horší, božechráň, no hudobníkov stále obdivujem viac).

Nuž, pivo bolo české, ako sa patrí.

Raňajky?

„Dobré ráno!“

„Good morning, your number of the room, please?“ Chúďa, zvyknutá na anglicky hovoriacich turistov. Ale musím dodať, že po číselnom rade v slovenčine sa na nás pracovníčka usmiala po česky a po česky aj odzdravila. Anglické raňajky nechýbali. Ale som si istá, že dodávateľ bol český.

Okolo obeda, hopsa - hejsa na výstaviště. Pri okienku Matějské poutě sa pýtame tety:

„Dobrý deň, prosím vás, kde je výstava - Alfons Mucha?“

„Janičko, kde vystavuje moucha?“ spýtala sa kolegyne.

Veľmi sme sa smiali. Moucha? Česi, takí hrdí (majú byť prečo) na svojho secesného maliara... Ale teta predavačka nás poslala dobrým smerom. Pri pokladni v správnej budove sedela pani. Taká dôchodkyňa to bola.

„Dobrý deň, tri lístky na Muchu poprosíme.“

„How many tickets?“

„Tri. Môžete aj po česky.“

„Menší nemáte? Alespoň těch hundreds kdyby jste měli.“ Celú sme ju, tuším, doplietli.

Turisti majú veľkú moc. Možno preto sa ako typický český suvenír predáva matrioška. Občanov Českej republiky úplne chápem. Očividne majú anglicky hovoriacich turistov viac ako tých, ktorí rozumejú, dokonca sa dohovoria. Ešteže sme si na obed mohli dať vepřo-knedlo-zelo.

Na záver by som si dovolila citovať Vítka z filmu Jak se krotí krokodýli. „Jsem Koudelka Vítek, rozumíš česky?"

 

 

Tak na shledanou příště! Alebo by som mala povedať: See you soon?

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?